Príjemná zastávka v Nong Khai pri rieke Mekong

Autor: Peter Molčány | 28.8.2014 o 13:32 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  443x

Pred prekročením rieky Mekong a hranice Thajska s Laosom sa určite oplatí zastaviť v mestečku Nong Khai, v ktorom sa skrýva nezvyčajný park Sala Kaew Ku.

 

Ráno som sa zobudil v mestečku Nong Khai na hraniciach s Laosom. Rozhodol som sa pred prekročením rieky Mekong zostať ešte jednu noc tu a preskúmať okolie. Ubytovanie som si našiel u staršieho pána (200thb vlastná izba) neďaleko promenády, trhu a autobusovej stanice. Požičal mi bicykel, ktorým som mohol prebrázdiť Nong Khai. Až po chvíli ako som videl v protismere prichádzať motorky uvedomil som si, že ten čo ide po zlej strane nie sú oni, ale ja. Tak som sa veľmi rýchlo nastavil na pravidlo ľavej ruky. Keď som prišiel na okraj medzi domčeky ukryté pod palmami a stromami, mal som konečne pocit, že toto je Thajsko ako má byť. Cítil som vo vzduchu pokoj a úsmev na perách ľudí bol vidno nejak častejšie. Dostal som sa ku pamiatke, ktorá ma počas môjho krátkeho pobytu v celom Thajsku oslovila najviac. Bol ňou park Sala Kaew Ku, kde sa nachádzajú obrovské sochy. Pripomínalo mi to Pána prsteňov, keď sa plavili po Anduíne a videli po oboch stranách sochy. Lenže v tomto parku neboli iba dve, ale bolo ich veľa. Náboženské motívy, hady, mýtické bytosti. ( sférická fotografia)

 

Zostal som tu dlhšie aby som nasal atmosféru tohto miesta. Neskôr prišli mladí mnísi a po nich malý školáci. Tam som sa stal pre nich atrakciou a v húfoch sa so mnou fotili. Tí zdatnejší sa snažili so mnou komunikovať a spýtali sa odkiaľ som. Slovensko, alebo iné európske krajiny im nič nehovorili, asi ešte nemali zemepis. Čo ale rozumeli bolo moje meno a odvtedy už volali iba to. Tak sme sa rozlúčili a stále som počul z diaľky sa ozývať "goodbye Peter". Takéto stretnutia s miestnymi sú milé a vo veľkých turistických strediskách nie celkom bežné. Ľudia sú tam na turistov až príliš zvyknutí.

Takto som sa teda rozlúčil z Thajskom a pomocou zjednaného Tuk-Tuku (50thb) som sa dostal na imigračné oddelenie. Odtiaľ pomocou kyvadlového autobusu na druhú stranu, kde som zaplatil 30usd za víza do Laosu. Stretol som tam človeka zo Svazijska (vôbec som netušil kde to je, ale vraj nie som jediný), ktorý momentálne žije vo Vientiane, ktoré je hlavným mestom Laosu. Zobral ma autom do Vientiane a cestou som zistil, že je podobný nadšenec na Arduino, Raspberry a podobné veci ako ja. Vyhodil ma v centre a odtiaľ som šiel hľadať môj hostel. Zrazu sa tu jazdí znovu vpravo a ja už vôbec neviem odkiaľ sa na mňa ten Tuk-Tuk, motorka, alebo čokoľvek iné vyrúti. Preto sa pri prechode cez križovatku pozerám radšej úplne všade.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?