Tajomné obrie džbány a cesta do Vietnamu s príchuťou dobrodružstva

Autor: Peter Molčány | 4.9.2014 o 10:31 | (upravené 4.9.2014 o 16:24) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  486x

Gigantické kamenné džbány neďaleko Phonsavanu mali byť mojou poslednou zastávkou v Laose, ani vo sne mi nenapadlo, že cesta do Vietnamu bude až tak komplikovaná.

Keď som konečne dorazil do Phonsavanu, nebolo mi najlepšie. Nezvykne mi byť na cestách zle, ale 10h kolotoč je už trochu príliš.

Ubytoval som sa v Kongkeo Guest House (50 000kip) a pomerne rýchlo našiel dobré miesto na jedenie. Na druhý deň som si požičal bicykel biednejšej kvality(20 000kip) a vydal sa preskúmať tajomné džbány. Sedadlo na tom bicykli bolo pevné a tak nízko, že sa takmer nedalo zapierať do pedálov, do kopca jedine postojačky.
 

V parku pri vstupnej bráne na pláň kamenných džbánov



Toto miesto je je asi 11 km od Phonsavanu, ale posledný úsek nie je označený. Vedie tade veľká štrková cesta, z ktorej treba odbočiť a potom je to už len pár sto metrov. Ako sme sa večer rozprávali, 80% ľudí zablúdilo. Ja som si tiež nebol istý, ale znovu mi pomohli OSM mapy. Do samotného areálu s kamennými džbánmi sa platí vstupné 15 000kip.

Prevezú vás takým miniautom a potom už môžete ísť sami. Pri vstupe je veľká tabuľa s varovaním organizácie MAG, ktorá upozorňuje na riziko pohybovania sa mimo vyznačenej trasy. V rámci areálu sú položené na zem betónové kocky, ktoré sú namaľované z jednej strany na bielo a z druhej tmavo s nápisom MAG. Biela sekcia bola skontrolovaná uvedenou organizáciou a je bezpečné sa tam pohybovať. V čiernej hrozí nebezpečenstvo výbuchu. Je to len náhoda, že celá pamiatka nebola celá zbombardovaná pri amerických náletoch, krátery sú tu roztrúsené kade tade.

Označenie bielej, skontrolovanej a bezpečnej zóny organizáciou MAGOznačenie bielej, skontrolovanej a bezpečnej zóny organizáciou MAG (pm)Kráter po dopade bomby v areáli kamenných džbánovKráter po dopade bomby v areáli kamenných džbánov (pm)


Dosť bolo ale strašenia a poďme sa pozrieť na samotné džbány. Jedná sa o desiatky vedľa seba porozhádzaných, obrovských a určite niekoľko tonových kamenných džbánov. Hlavou mi prešli myšlienky, kto tieto džbány vytvoril, k čomu mali slúžiť? Jedna z legiend hovorí, že tu žili kedysi obri a používali ich ako poháre a pili z nich ryžové víno pomocou veľkých bambusov pripomínajúcich slamky. Archeologický výskum však ukázal, že ide pravdepodobne o nádoby, ktoré vytvorila dávna civilizácia a mali slúžiť na uchovávanie spopolnených telesných pozostatkov, pričom neďaleká jaskyňa slúžila ako krematórium. Na tomto tajomnom mieste sa oplatí chvíľu pobudnúť. Neviem či som mal šťastie, že je zrovna obdobie dažďov, ale turistov tu bolo naozaj minimum. Teraz čakajú na autorizáciu UNESCO, aby sa mohli stať súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Vtedy to už snáď patrične označia.

Planina kamenných džbánov - plain of jarsPlanina kamenných džbánov - plain of jars (pm)Planina kamenných džbánovPlanina kamenných džbánov (pm)


Cestou späť som sa zastavil na autobusovej stanici aby som zistil, ako sa dostanem do Hanoja. Povedali, že autobus ide len do mesta Vinh a najbližší ide v utorok, bola nedeľa. Aj keď mi to trochu prekazilo plány, lebo som chcel odísť už skôr, lístok som si kúpil(150 000kip). Ďalší deň bol oddychový a snažil som sa všetko zabezpečiť tak aby som ten autobus o 06:30 v pohode stihol. Jedlo aj odvoz na stanicu. Majiteľovi Willovi som chcel zaplatiť za ubytovanie, no nenašiel som ho.

Ráno o 05:30 som ho nevedel nájsť znovu, nechal som teda peniaze aj s lístkom na izbe. Potom už išlo všetko ako po masle. Jedlo na cestu ma už čakalo nachystané o 05:45, dokonca aj s pribalenou plechovou lyžicou. Ako som vychádzal, z môjho už obľúbeného stravovacieho zariadenia, tak zrovna zastal pri mne Tuk-Tuk, že "Vietnam?". Krásne načasované, asi pochopil to moje zdĺhavé včerajšie vysvetľovanie, "až zajtra chcem ísť na stanicu", alebo to bol niekto iný, ťažko povedať. Čakanie na autobus mi skrátilo mini divadielko s vykladaním skútra zo strechy minibusu. Autobus, ale neprichádzal. Chlapík zo stanice mi prišiel oznámiť, že autobus sa na ceste z Vietnamu pokazil a nepríde vôbec. Čo teraz? Ešte stihol dodať, že možno zajtra autobus príde, ale neni to isté. Už aj tak som tu zostal dlhšie ako som plánoval. Nie je isté kedy sa mi podarí dostať sa do Vietnamu. Sklamaný som si nechal vrátiť peniaze. Späť do mesta ma hodila nejaká dobrá duša.

Will z Kongkeo mi povedal, že jeden autobus možno ide z Luang Prabang rovno do Hanoja a môže skúsiť vybaviť aby sa tu po mňa zastavil. Malo to byť síce za vyššiu cenu(320 000kip), ale rovno do Hanoja a nebudem musieť už strácať ďalší čas. Podarilo sa to vybaviť a ja som zostával v očakávaní, či sa do Hanoja dostanem do rezervovaného hostela včas.

Obydlie neďaleko pláne kamenných džbánovObydlie neďaleko pláne kamenných džbánov (pm)

 

Ľudia používajú materiál po bombardovaní naozaj na všetko, od plotov po príboryĽudia používajú materiál po bombardovaní naozaj na všetko, od plotov po príbory (pm)Ohnisko vytvorené z kazetovej bomby v Kongkeo Guest HouseOhnisko vytvorené z kazetovej bomby v Kongkeo Guest House (pm)

Stretol som tu ale príjemnú skupinu, dvoch holanďanov, španiela a britku a trávili sme spolu väčšinu času. Španiel povedal, že môj pokazený autobus bol osud, lebo sa mi podarilo obnoviť mu 1400 fotiek z poškodenej SD karty.

Will ma hodil jeho Tuk-Tukom o 01:00 na hlavnú cestu, ale v tom sme sa dozvedeli, že autobus bude asi dve hodiny meškať. Medzi rečou tiež padla zmienka o tom, že ani ďalší ranný autobus do Vinhu nepríde, vraj preto, lebo sa vo Vietname nenašlo dosť ľudí aby sa naplnil. Pomaly som prestával veriť, že ten môj spací autobus príde a driemali sme provizórne v Tuk-Tuku. Počas toho niekoľko hodinového čakania som si všimol takú špecialitu, že na verejnom osvetlení svieti každá druhá lampa. O 03:00 sa prepne fáza a lampy sa vo svietení vymenia, vraj kvôli šetreniu.

Spací autobus na trase Luang Prabang-HanojSpací autobus na trase Luang Prabang-Hanoj (pm)


Po zaujatí svojho ležadla som okamžite zaspal. Až o 07:30 som sa zobudil na podozrivý ruch a ľudí čo vychádzali von. Myslel som, že už sme na Vietnamskej hranici. Vyšiel som teda tiež a uvidel kamión s prevráteným nákladom dreva. Bolo to len 5 km od hraničného prechodu Nậm Cắn. Nášmu autobusu sa podarilo tesne nehodu obísť a mohli sme ďalej pokračovať v ceste.

Prevrátený nákladiak pred hraničným prechodom Nậm Cắn medzi Laosom a VietnamomPrevrátený nákladiak pred hraničným prechodom Nậm Cắn medzi Laosom a Vietnamom (pm)Prevrátený nákladiak pred hraničným prechodom Nậm Cắn medzi Laosom a VietnamomPrevrátený nákladiak pred hraničným prechodom Nậm Cắn medzi Laosom a Vietnamom (pm)

Na cestu padá silná hmla a vodič ide radšej veľmi pomaly a opatrne. Prešli sme hranicu a dostali pečiatku na víza. O 11:45 na 46.km hornatej krajiny od hranice, ľudia vystupujú znovu. Náš autobus má odtrhnutú bližšie nešpecifikovanú zadnú časť podvozku. Aj keď to tak momentálne nevyzerá, všetci dúfame, že sa poruchu napokon podarí opraviť. Po provizórnej oprave nastupujeme späť do autobusu a pokúšame sa ísť ďalej. Z času na čas zaryjeme predmetnou časťou do cesty. O 13:25 na 85.km od hranice sme sa zasekli. Vodič sa snaží pohnúť, ale vždy to vyústi len do prudkého trhnutia celým autobusom. Prichádza ďalšia provizórna oprava a po jej dokončení pokračujeme v ceste. Má to ale aj svoju svetlú stránku. Pri týchto nútených zastávkach spoznávam ľudí žijúcich v horách, pretože sa mi veľmi radi prihovárajú. Domčeky tu vyzerajú ako z rozprávky o troch prasiatkach.

Miestni obyvatelia sa preplavujú na druhý breh rozvodnenej riekyMiestni obyvatelia sa preplavujú na druhý breh rozvodnenej rieky (pm)Náš pokazený autobus na trase Luang Prabang-HanojNáš pokazený autobus na trase Luang Prabang-Hanoj (pm)Jedna z provizórnych opráv, tentoraz fixovanie s použitím reťazeJedna z provizórnych opráv, tentoraz fixovanie s použitím reťaze (pm)

Zastavujeme na obed a mne sa moje presné plánovanie financií znovu nevyplatilo, lebo v tejto dedinke o platobných kartách ani nechyrovali. Našťastie ma zachraňuje jeden vietnamský pasažier, ktorý mi požičal na jedlo, dokým nedôjdeme do Hanoja. Niektorí stratili trpezlivosť a so zapadajúcim slnkom nasadli na okoloidúci minibus do Vinhu. Dlhší pokus o opravu trvajúci do nočných hodín zdá sa podaril a autobus už nedrhne. Cestu som nakoniec prerušil v Dien Chau s dotyčným pasažierom, ktorý sa ukázal svojím konaním ako maximálne podozrivý, tak som mu vrátil peniaze (po výbere z bankomatu som sa stal milionárom) a radšej sa mu vyhol. Ráno som nasadol na prvý autobus čo šiel okolo(200 000vnd) a po ôsmich hodinách sa konečne dostal do Hanoja. Táto trasa je vo všeobecnosti neobľúbená a ja som rád, že sa mi ju napokon podarilo zdolať v čase 40h.

DOPLNENÉ

Napokon sa pokazil autobus ešte aj na obchvate, dym z motora vyhnal ľudí z autobusu von, takže do Hanoja som sa nakoniec dostal pešo...

Pokazený autobus na obchvate HanojaPokazený autobus na obchvate Hanoja (pm)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?